Chodiac po Zemi a všímajúc si okolie som už dávnejšie dospel k jednej myšlienke. Áno frustrácia z videného bola veľká. Každý kto túži po lepšom svete, musí cítiť ten kontrast medzi ideálom, ktorý nesie v sebe a realitou nás obklopujúcou. Radostný pohľad na okolie, to veru nie je.
A potom
som pochopil jednu vec. Žijeme posledné časy. Vedeli sme, mnohí možno už pred
tisícročiami, hlavne na onom svete keď sme boli, že k tejto dobe príde a že my
sa do nej musíme zrodiť. Musíme tu jednoducho byť prítomní. To je milosť.
Nepotrvá dlho a to, čo teraz nás obklopuje bude minulosťou. Preto si to treba
vychutnať a prežiť to, precítiť to, lebo už nikdy také niečo nebude. Kvôli
skúsenosti, ktorá nás obohatí aby sme vedeli do budúcna aké je to keď sa človek
podriadi rozumu. Aby sme vedeli, aké je to keď sa "ja" - ľudský duch,
stane lenivým. Aby sme chápali dôsledky a tým boli múdrejšími. Prítomnosť treba
prežiť, byť vďačný za túto skúsenosť. Aj keď je trpká a bolestivá, keď pohľad na
ľudí zarmucuje, musíme byť statoční, hrdí a tešiť sa z tejto skúsenosti. Byť za
ňu vďační. Lebo prežitie, skúsenosť sa stáva našim vlastníctvom na veky.
Martin Hruštínec
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.