Stránky

20. 12. 2024

ISTOTA

Takto pred rokom som riešil svoju výpoveď zo štátnej služby. Mnoho ľudí takémuto druhu zamestnania priradzuje pojem „istota.“ Lebo človeka má pravidelný príjem, stabilitu, neprepúšťa sa, zamestnávateľom je štát a iné. Aj mňa napádalo toto slovíčko „istota“, niekto mi aj povedal, že tu mám „istotu“, vedel som však, že to nie je „istota“, že to tak nie je. Napriek tomu som určitý tlak pociťoval.

Pán Sitár v roku 2023 prišiel s určitým poznaním, o ktorom sa vo svojich prednáškach a seminároch často zmieňoval. Takže celý rok 2023 sme sa s tým, ktorí ho počúvali, oboznamovali. Jedná sa o preklad diela „VO SVETLE PRAVDY“ . V ruskom jazyku tento preklad znie „VO SVETLE ISTINY“ alebo „ISTOTY.“ Pán Sitár o tom dosť obšírne hovoril, oboznamoval nás, že jedine Pravda je istotou a ten preklad do Ruštiny je najsprávnejší.
V jeden moment ma akoby osvietilo a ten tlak pominul. Uvedomil som si, že ak prisudzujeme nejakej pozemskej práci, alebo organizácií, čomukoľvek čo vytvorili ľudia, spoločnosť, štát, atribút „istoty“, tak sa dopúšťame svätokrádeže. Najsvätejšia kniha VO SVETLE PRAVDY, alebo VO SVETLE ISTOTY spísaná Vôľou Božou má oprávnenie niesť tento pojem, lebo Božia Pravda, zákony Božie sú skutočnou a jedinou istotou. Naveky bude platiť Božia Vôľa. Na veky budú platiť Božie Zákony, ktoré sú mimo možnosti ovplyvňovania ľuďmi. Všetko to, čo vytvorili ľudia, ktorí sú z povahy veci nedokonalí, nesie v sebe nedokonalosť a teda neistotu.
A tak som si predstavil, ako je to s tou mojou „istotou“ v pozemskom zamestnaní vtedy ešte ako štátneho zamestnanca. Napadlo ma hneď, vyšiel by som z budovy, spadnem, zlomím nohu a mám po istote. Alebo kdekoľvek inde by som mohol dôjsť k úrazu a mám po práci. Jednoducho moje zamestnanie nech sa javí akokoľvek istotne, nie je žiadna istota, a ak by som na tom trval, dopúšťam sa svätokrádeže, lebo len Božia Pravda, to najvyššie, má právo nazývať sa istotou.

Martin Hruštínec

17. 12. 2024

Ako zvládnuť dnešnú dobu

Chodiac po Zemi a všímajúc si okolie som už dávnejšie dospel k jednej myšlienke. Áno frustrácia z videného bola veľká. Každý kto túži po lepšom svete, musí cítiť ten kontrast medzi ideálom, ktorý nesie v sebe a realitou nás obklopujúcou. Radostný pohľad na okolie, to veru nie je. 

A potom som pochopil jednu vec. Žijeme posledné časy. Vedeli sme, mnohí možno už pred tisícročiami, hlavne na onom svete keď sme boli, že k tejto dobe príde a že my sa do nej musíme zrodiť. Musíme tu jednoducho byť prítomní. To je milosť. Nepotrvá dlho a to, čo teraz nás obklopuje bude minulosťou. Preto si to treba vychutnať a prežiť to, precítiť to, lebo už nikdy také niečo nebude. Kvôli skúsenosti, ktorá nás obohatí aby sme vedeli do budúcna aké je to keď sa človek podriadi rozumu. Aby sme vedeli, aké je to keď sa "ja" - ľudský duch, stane lenivým. Aby sme chápali dôsledky a tým boli múdrejšími. Prítomnosť treba prežiť, byť vďačný za túto skúsenosť. Aj keď je trpká a bolestivá, keď pohľad na ľudí zarmucuje, musíme byť statoční, hrdí a tešiť sa z tejto skúsenosti. Byť za ňu vďační. Lebo prežitie, skúsenosť sa stáva našim vlastníctvom na veky.

Martin Hruštínec