Ako môžem v dennom živote pestovať cudnosť?

Lucien Siffrid

Pán povedal: "Cudnosť je pozemský pojem pre Čistotu, ktorá je Božská." A pretože božskou čistotou je Irmingard, vyúsťuje tiež cesta, ktorá vedie k cudnosti, v Irmingard! Ona je dokonalou jednotou v Ňom, v Pánovi!

Ako sa teda v dennom živote môžeme uberať touto cestou?

Venujme predsa plne všetky svoje myšlienky Pánovi tak, aby sa stali vďakou, ďakovaním Bohu.

A v tom nás ihneď napadne otázka, ktorá je pre náš ďalší vzostup, pokiaľ zostane nezodpovedaná, veľkou prekážkou a ochromuje naše duchovné hľadanie:

"Ale ako môžem všetky svoje myšlienky venovať len Pánovi, keď musím pri dnešnom tvrdom boji v zamestnaní sústrediť všetky svoje myšlienky na to, aby som  sa so svojou rodinou uživil. Musím sa úplne oddávať práci, a preto nemôžem venovať svoje myšlienky ani Pánovi, ani Márii, ani Irmingard. Svätuškárskym pokrytectvom sa nič nevykoná ani pre mňa, ani pre ostatných. A pre mňa, ako pre veriaceho vo svätý Grál, je taká, pretvárka tým prvým, proti čomu mám vystupovať!"

Avšak práve táto myšlienka ja úplne negatívna, je viazaná na rozum.

A taká myšlienka nikdy nepripustí, aby vznikol a uplatnil sa cit, ktorý člove­ku prepožičiava prejav radosti z toho, že pracovať môže, ba že vôbec pracovať smie. A iba tento cit je podmienkou pre vznik správnej, teda Bohom chcenej, cudnej myšlienky!

Uvažujme raz o svojom počínaní:

Skoro ráno sa chystáme do práce. Vznešená sila, ktorú nám poskytne Pánom darovaná ranná modlitba, ani radostný cit vďačnosti tryskajúci pri raňajkách z vedomia, že je "pre nás vždy pripravený pokrm", v nás nenachádzajú žiadneho ďalšieho pôsobenia, nemôžu sa v potrebnom zmysle prejaviť, pretože sme boli citovo otvorení iba počas modlitby a po nej sme v sebe ihneď prenechali miesto vyššie uvedeným negatívnym myšlienkam.

Sila v nás môže pôsobiť ďalej len vtedy, keď sa jej otvoríme trvalo. Ale negatívna myšlienka, že predsa nemôžeme myslieť na Pána stále, jej túto prirodzenú cestu uzavrie.

Jedinú pomoc môže potom priniesť nový čin nášho slobodného chcenia. Každý krok, ktorým sa blížime k pracovisku, budeme sprevádzať radostnou myšlienkou. Potom sa každý krok stane duchovným pokrokom, pretože touto radosťou preniká cit. Naplnení vďačnosťou sa tým otvoríme Stvoriteľovi a jeho sile. Cítime sa ako jeho tvorovia, ktorí smú žiť v jeho nádhernom diele, ktorí smú spolupôsobiť pri záchrane veľkolepého stvorenia. Zmysel a účel života i služby sa nám stávajú zrejmými.

Týmto čistým vyciťovaním vedomého bytia sa stávame pravými služobníkmi Svetla, bez ohľadu na to, kam sme boli postavení, aby sme pôsobili. Avšak len keď je toto cítenie bdelé. To je prvým krokom k cudnosti.

Umelec, ktorý čerpá z nadania od Boha a podáva výkon len k Jeho pocte, k radosti, k povzneseniu duší, ktoré túžia po Svetle a Pravde, taký umelec je cudný.

Nie je však cudný, keď si nadšené prúdy vďaky otvorených duší ponecháva čo i len na okamih pre seba, aby sa oddal pôžitku úspechu a slávy. Tým znemožní návrat prúdov vrúcnej vďaky k prazdroju, prúdov, ktoré by sa boli v spätnom účinku rozliali novou zmnohonásobenou silou na umelca aj do otvorených duší.

Robotník, ktorý svoju ťažkú prácu koná radostne, je pre svojich kamarátov v zamestnaní zdrojom dôvery, porozumenia, radosti zo života a spokojnosti - je v pravom slova zmysle robotníkom na vinici Pána, je cudný.

Nie je však cudný, ak sa neustále horlivo snaží slovne zdôrazňovať svoju radosť zo života a spokojnosť. Musí o tom totiž hovoriť, pretože nežije citovo. Jeho rozum by chcel presvedčiť okolie, že je taký, ako sám hovorí.

Cudný je obchodník, ktorému zákazníci dôverujú, pretože sleduje primeraný zisk a snaží sa byť vzorom pri rozdeľovaní a predaji statkov zverených mu Pánom. Avšak nie je cudný, ak sa rád pridáva k dobre známemu heslu, ktoré zdôrazňuje ohromné daňové zaťaženie a veľké zdražovanie, aby ako šikovný obchodník nezabudol pri takej príležitosti pridať k predmetu svojho podnikania aj niečo pre seba.

Taktiež svedomitý účtovník, na povinnosti dbajúci úradník, ktorý kvôli veci, ktorej slúži, nerobí pri výkone svojho zamestnania žiadne ústupky, pretože si vysoko cení vyváženosť svedomia, je cudný. Jeho vnútro napĺňa radostný cit vďačnosti, ktorý v ňom vyvoláva skutočnosť, že smie ticho a nenápadne pôsobiť.

Vyššie uvedené postrehy sú len malým zlomkom toho, čo v sebe zahŕňa pojem cudnosti. Ak sa má Zem stať odleskom raja, musia sa v cudnosti živo zachvievať všetky oblasti ľudskej činnosti a ľudského pôsobenia, či už sa jedná o sexuálne otázky alebo rodinný život, o výchovu detí, o spoločenský život, o vzťahy k blížnym, o umenie aj o vedu, alebo o praktickú prácu, o politiku, ba aj o vzťa­hy národov medzi sebou.

Tak ja dané každému ľudskému duchu, nech už pôsobí na ktoromkoľvek mieste, aby kráčal cestou cudnosti. Tou je úsilie o poznávanie Boha. Z činnosti rozumu (Verstand) zameranej na zárobok (Ver-dienen) sa stane precítená služba (Dienen).

Aj hodiny uvoľnenia musia byť naplnené cudnosťou. Stanú sa hodinami pravého uctievania Boha, ak bilancia dňa vykáže početné prípady, keď sme sa mohli tešiť z radosti, ktorú sme druhým spôsobili a smeli za to vysielať vďaku ku zdroju všetkej blaženosti.

Táto povinnosť poskytovať ďalej, ktorá vyplýva zo zákonov stvorenia, je pre nás tou najdôležitejšou, pretože v nej spočíva nepredstaviteľná zodpovednosť, ktorá nás, nositeľov kríža, postihne v naplňovaní zákona pohybu.

Tak máme cestou cudnosti dozrievať a spieť v ústrety božskej Čistote Irmingard. Udržiavaním cudnosti v našom myšlienkovom svete - udržiavaním čistoty myslenia - preciťujeme potom následne pravú, prísnu a spravodlivú Lásku Márie! A až v nej môžeme, ďalej sa usilujúc - sami uvoľnení a odpútaní od našej viazanosti - žiť slobodne vo Vôli Božej, v Imanuelovi, našom Pánovi!

Avšak cesta k nemu vedie iba cez

Čistotu - v Láske - ku Vôli:

Irmingard - Mária - Imanuel!